Vodka Pur Sang

Absolut midnight, alebo ako som znova zacal citam Maxima. Nazory na jeho dielo su rozne, ale to je mi fakt fuk. Aktualne prechadzam velmi zvlastnym obdobim. Sprevadzane tupou bolestou, prazdnotou, Polnocnym dennikom... Dnes rano, ked som sa druhy krat zobudil ako dosledok priserneho sna, kde jediny zlomovy moment boli dve ruky ktore sa spojili... Som otupene siahol po Polnocnom denniku. Po 20tich stranach si nalial posledne kvapky vodky do pohara ktory som ukradol na nejakej zbesilej chlastacke este za studentskych cias. Vodka a pohar k sebe ladia, doladil som trochou ladu. Zbeznym pohladom som usudil, ze vodka pur sang nie je zla, ale pre istotu som si otvoril juice co som mal pripraveny na ranajky pre pripad, ze by ista slecna nasla odvahu a prenocovala u ma. Nenasla. Ale vodka je fajn. A dokonale sa hodi k denniku. S podmazom Frequence 3 je to az gycove.

- Ja si te vsimla uz na plazi. Hral si si s tema madarskyma detma.

- To boli slovenske deti. Ale niektore boli zo Samorina.

Maxim E. Matkin.

Tuto pointu dokaze ocenit asi len slovak.

Andy: Game Over

Myslim, ze viac slov nie je potreba.

Bosnia, Rafting

A teraz asi mnohi z vas zacnu krutit hlavou. Coze? Bosna? Rafty? Neverim! A predsa! Minuly vikend sme boli s vodackym klubom Campanula raftovat v Bosne.

Bosna, je velmi zaujimava krajina. Este stale je kde tu vidiet nasledky vojny. Rozstrielane domy, vyhorele, zrucane domy, z ktorych sa da tusit, ze tam kedysi stala dedina. Na druhej strane, popri hlavych cestach vyrastaju rady novych domov, pri ktorych, by nejeden architekt zaplakal. Ale najdu sa aj velmi vkusne vynimky. Asi najvecsie nebezpecenstvo tvoria este stale zaminovane oblasti. Su sice vyznacene cervenymi vystraznymi cedulkami, ale obecne sa neodporuca, opustat pevne cesty a len tak sa volne tulat krajinou. Pri nasich cestach sme tiez minali taketo oblasti. Ale krajina je to nadherna. Vysoke strme zrazy, pereje striedajuce sa s pokojnymi usekmi. Uzke cesty zahryznute do skal. Fascinujuci pohlad.

Celkovo sme splavili 3 rieky. Dve v Bosne ,Verbas a Una, a jednu v Chorvatsku, Dobra. Kazda bola ina a kazda bola a krasna. Dobra sa tohto roku jazdi posledny krat. Buduci rok na jej dolnom konci dostavaju priehradu a cele to krasne okolie sa zatopi vodou. Zaciatok bol krasny ale presne pred koncom uz bolo vidiet holorub pre potreby priehrady. Nuz, aspon sme si ju medzi poslednymi splavili. Je krasna, bude skoda ze to cele zmizne pod vodou. Na rieke Dobra je i perej s poetickym nazvom Big Mama. Ale matersku naruc necakajte. Prave naopak. Je to divoka 4rkova perej ktora vam nic nedaruje. Viac menej sme ju zvladli, aj ked to holky na pravoboku dost schytali o skalu. Ale slo to. Rieka Verbas ponukla pre zmenu perej Biely Buk (alebo tak nejak sa vola). Ta bola krasna, ale z brehu vyzerala ovela mierumilovnejsie ako ked sme uz boli v nej :). Ale zazitok to bol skvely. Una bola velmi prijemna a krasne sme si tam zablbli. Donutili Lojzov raft sa prevratit, skusili sme ist 20ti na jednom rafte, ci sutazili pri prejazde pereje postojacky. Kopec zabavy a velmi velka pohoda. Povodne sme mali ist horny usek rieky Uny, kde sa natacalo Na vlastne nebezpeci, ale Bosnianska hranicna policia nam prekazila plany. Skoda, ale aspon sme mali odpocinkovy den plny zabavy a pokusov s raftami :). Ale ako sa hovori, lepsie raz vidiet ako 100krat pocut. Kedze sme mali stastny turnus a siel s nami aj dvorny kameramam Campanuly tak existuje video a kratky zostrih ktory vam ukaze o co vlastne slo.

Pochvala patri aj organizatorom vodackemu klubu Campanula, ktori zvladli organizaciu tohto vyletu vynikajuco. Zisla sa skvela priatelska partia ludi, ktori si krasne uzili vodu. Tymto by som chcel podakovat Hanke a jej sestre, ze so mnou nastupili do jedneho raftu a taktiez velke vdaka patri Radimovy, ktory cely cas spolahlivo a bezpecne viedol nas raft v divokych vodach. Andy tiez nastupila do jedneho raftu so mnou :) Je to proste odvazna holka :).

Bol to uzasny zazitok, ktory si velmi rad znova zopakujem. Na tej vode je so spravnymi ludmi proste fakt super :)

City Expedition: India

Tentokrat, sme pri nasom putovani kuchynami sveta zabludili do Indie. Navstivili sme restauraciu Taj Mahal. Vyber to bol velmi dobry, az na niekolko malickosti, ktore sice neboli velmi prijemne, ale aj napriek nim to bola velmi vydarena akcia.

Od Honzu ste zvyknuti na dlhsie popisy, ale vzhladom na to, ze tento prispevok pisem oneskorene, tak to bude kratsie a strucnejsie. Restauracia je velmi prijemna, prevonana vonnymi tycinkami a jedlom. My sme si na to svoje museli pockat az 2 hodiny, kvoli zmetku ktory tam panoval a nasmu velkemu poctu. Bohuzial, kamaratka, ktora prisla po nas asi hodinu si objednala a ako sa patri nam doniesli jedlo vsetkym spolu, bohuzial, pre nas to znamenalo 2 hodiny cakania. Ak neviete po anglicky alebo indicky tak opatrne, cesky tam vie len jeden casnik a aj to dost chabo. Dorozumiete sa, ale anglictina je lepsia.

Okolo nasho stola zacina zmetok, dvaja casnici postupne prinasaju hlinikove nahriate podlozky a za nimi sice pomalicky, ale predsa sa zacinaju prisuvat misky s jedlom. Bohuzial priloha sa neobisla bez chaosu a zabudnutych porcii. Tie sice rychle priniesli, ale aj tak to trochu vadilo. To co sa mi pacilo bolo, ze misky s masom poukladali postupne do jedneho radu na stred stola. Pred kazdym bola jeho miska, ale kedze tvorili jeden dlhy rad, tak zdielanie jedla bolo ovela jednoduchsie :). No ano, ja viem, je to neslusne, ujedat susedovy z taniera, ale nejak sa ustalilo, ze sa jedlo zdiela. Ved, kazdy chce ochutnat to co si nedal, ze? :).

Jedlo, nuz, tomu sa neda nic vytykat. Ano, je to nezvyk pre nase zaludky, a silne korenene jedlo je prekvapivo tazsie a horsie sa travi, ale rozhodne sa to da zvladnut a za ten zazitok to stoji! Ja som mal jahnaci Madras. Bol uzasnyyy. Tak skvele jahnacie som snad este ani nejedol. Uzasne priprave, mlade maso vo vynikajucej, tak akurat pikantnej omacke paliacej od zaciatku az do zaludka :). Andy si dala jahnacie curry. A tiez jej velmi chutilo. Jediny kdo sa stazoval, ze si zle vybral bol centi. Teno vadila silne paradajkova omacka. Ale v malom mnozstve to chutilo vynikajuco. Popi si dala kuracie Tandoori. Velmi zaujimava, silne korenena chut grilovaneho kurcata ktore doniesli este horuce. Mnamiiiiiiiiiiii. Odvazny bol Hugee ktory nakoniec podlahol zvodnemu volanie Vindaloo kurata. No, bolo mu trochu tazko, ale vraj to bolo vynikajuce. Ostatny si dali rozne variacie uz spomenutych pokrmov.

Co dodat zaverom? Aj napriek problemom ktore sme mali s obsluhou jednoznacne odporucam. Jedlo je uzasne, prostredie je skvele a ked pridete v normalnom pocte (2-4) tak aj jedlo dostane rychlo. Varia skvele, obsluha je velmi slusna a profesionalna, prostredie je prijemne. Celkovy zazitok, lepsi priemer. Ak odpocitam cakanie, tak jedna z najlepsich volieb CE obecne.