Playing Games

Pred chvilkou som mal velmi zauimavu konverziacu s clovekom, ktoreho mam rad. Ano mam ho rad, ale nerozumiem mu. Vlastne uprimne povedane ma nasiera. Bola to zena, samozreme. Ozvala sa poeticky - "Ahoj. Opat si tu?". Co sa da na nieco taketo odpovedat? Ja fakt neviem. Ale asi nic rozumne. Potom mi nezapomenula pripomenut ze nemam sancu pochopit jej radost s nadchadzaucej krestanskej udalosti - a medzi riadkami som cital, pretoze si obycany pohansky barbar a nezasluzis si aby na teba svietilo slnko!. Aaaa fakt ma ta zenska irituje. Ale to su take bezne veci. Ale zacinam mat pocit ze ta slecna je tak trosku pokritec. Neviem preco, ale asi preto ako sa sprava a ako komunikuje svoje postoje. Mozno mam len tu smolu ze prave voci mne ich nevie komunikovat zrozumitelne, ale obavam sa, ze to nebude tento problem. Nuz co sa da robit.

Nasledujuci rozhovor sa viedol o tom a hentom. Ale to co ma najviac vytaca na rozhovoch s nou je sposob ako ich vzdy ukonci. "Musim ist, pa". Neviem ale niekedy mi to znie ako "Chod do pici!". Neviem preco, mozno je to tou atmosferou tesne pred koncom, alebo nahlym ukoncenim nedopovedaj myslienky. No proste neviem. Som iny, a som na to hrdy. Takze je mozne ze to proste len vnimam zle a slecna musi fakt bezat a ma uz len 5s nato aby mi napisala Musim ist, pa. Ale uprimne tomu akosi nedokazem verit.

Miami Vice

Fajny film. Len co je pravda. Je presne taky ako som ocakaval. Zivocisne materialistiky. A myslim, ze to hovori za vsetko. :))

Pekny den milackovia :))))